Bachove esencie kvapky pre deti s príchuťou
Stres, napätie, úzkosť, nervozita, strach aj zlosť. To všetko sú negatívne pocity, ktoré sa na našom tele podpisujú a môžu stáť za radom chorôb. Detské kvapky takzvané Krízovky dokážu organizmu vrátiť stratenú harmóniu. Jedinečné zloženie piatich bylín upokojuje myseľ a vďaka svojmu prírodnému zloženiu je úplne bezpečné aj pre tých najmenších. Navyše neobsahuje pridaný cukor ani alkohol.
Bachove kvapky esencie pre deti doceníte predovšetkým v ťaživých okamihoch pri:
pri nervovom vypätí alebo záchvatoch paniky vyťaženie v škole či prácu. Pomôžu vám tiež bojovať proti strachu alebo tréme a sú výborným spoločníkom pre deti s ADHD.
Najpredávanejšie
4 položiek celkom
Chvíľku neposedí, neustále niekoho provokuje, nedokáže udržať pozornosť a občas máte pocit, že vás privedie do blázinca?
Zvládnuť hyperaktívne dieťa nie je jednoduché, ale situácia nie je beznádejná.
Hyperaktívne dieťa, ktoré chvíľku neposedí je náporom na nervy rodičov i učiteľov.
Hovorím to len nerada, ale môj syn ma občas privádza k šialenstvu, hovorí Táňa, matka osemročného Martina.
„Už ako bábätko mal veľmi nepravidelný rytmus, často plakal, bol nepokojný a neustále vyžadoval moju prítomnosť. Myslela som si, že sa to časom porovná a že z toho vyrastie,
lenže problémy sa naopak nabaľovali.“ V škôlke bojoval Martínek s adaptáciou na prostredie a Táňa neustále počúvala sťažnosti učiteliek na to, že je nahnevaný, nedisciplinovaný,narúša program a provokuje ostatných deti. „Dokonca padali aj slová o možnom vylúčení, pretože je údajne nezvládnuteľný.
Boli sme v tej dobe s Martinom aj u psychologičky, ale tá nám povedala, že na stanovenie diagnózy je veľmi skoro,“ opisuje Táňa s tým, že stále dúfala,
že problém by mohol byť napríklad v škôlkovom kolektíve as prechodom do školy by sa mohla situácia ustáliť. Avšak to sa bohužiaľ nestalo.
Naopak sa ukázalo, že Martin nedokáže udržať pozornosť, má problémy s koncentráciou, rýchlejšie koná ako myslí a má problémy so začlenením do kolektívu.
„Tentoraz už psychologička potvrdila diagnózu, ktorú sme aj tak už všetci dávno tušili – a totiž, že máme hyperaktívne dieťa. Paradoxne sa mi tým uľavilo, pretože som to vnímala ako potvrdenie, že chyba nie je na mojej strane ani v zlej výchove, ale že sa jedná o skutočnú
poruchu, ktorá má svoje meno.“